(Nedávna) Smrť Paula Rassiniera,
francúzskeho historika a geografa, zanechala medzeru, ktorú len zopár
ľudí môže zaplniť. Celoživotný pacifista, Rassinierovo bádanie ho
priviedlo tam, kde sa len nemnohí odvážili - k štúdiu krutostí 2.
svetovej vojny.
Rassinierovo hlavné zamestnanie bolo ako profesor histórie a zemepisu na
College d'enseignement general v Belforte, besansonskej akadémii,
1933-1943. Počas 2. svetovej vojny sa Rassinier venoval pacifistickej
práci, až do svojho zatknutia Gestapom 30. októbra 1943. Rassinier bol
členom francúzskeho odboja od začiatku nemeckej okupácie, čo bolo
dôvodom pre jeho zatknutie a následnú deportáciu do nemeckých
koncentračných táborov Buchenwald a Dora, 1943-45, čo tak zničilo jeho
zdravie, že sa na svoje učiteľské miesto už nevrátil. Po vojne bol
Rassinier vyznamenaný medailou "Medaille de la Resistance" a
"Reconnaissance Française". Zvolený do parlamentu, Rassinier bol v
novembri 1946 porazený, predovšetkým vďaka machináciam komunistov.
Rassinier sa potom pustil do práce na svojom pozoruhodnom a málo známom
diele, vykresľujúcom život v nemeckých koncentračných táboroch a do
systematickej a štatistickej analýzy nemeckých vojnových krutostí.
Rassinierov záznam - osobný i ideologický - dokazuje, že nik nemôže byť
menej naklonený emocionálne či intelektuálne k obrane Hitlera a
národného socializmu. Rassinier neustále vytrvalo vzdoroval - vo
Francúzsku a všade vo svete, predovšetkým v Nemecku po roku 1933 -
semenám anti-semitizmu. Vo všetkých svojich dielach sa Rassinier
nepokúša Nemcov "očisťovať". Ako historický revizionista, v tradícii
Harryho Elmera Barnesa, Charlesa A. Bearda, Hermana Hesseho, Frederica
Bausmana, jeho cieľom je jednoducho "čestne udržiavať záznamy".
Rassinierove najdôležitejšie práce boli: Le Mensonge d'Ulysse (Odysseova
lož)), 1950, týkajúca sa jeho osobných skúseností z koncentračného
tábora; Ulysse trahi par les Siens (Odysseus zradený svojimi spoločníkmi),
1960, o zveličovaniach francúzskych propagandistov a podvodníkov vo
vzťahu k nemeckým koncentračným táborom. Posledné publikované práce
Paula Rassiniera boli Le Véritable Proces Eichmann (1962) a Le Drame des
Juifs European (1964)kde sa Rassinier pokúša vyvrátiť mýtus o nemeckom
diabolstve a dielo Le Vicaire, devastujúca kritika diela Rolfa Hochhutha
"The Deputy".
Hlavný význam Rassinierovho diela je v zničení mýtu o nemeckej "nemorálnosti".
Rassinier uznáva, že semená vojny sú sprievodným javom v našom
nespravodlivom ekonomickom systéme, čo v stručnosti a krátko vysvetľuje
vo svojom úvode k nepublikovanej zbierke jeho prác.
Machinácie vlastných záujmov
Rassinier dôkladne odhaľuje machinácie finančných oligarchií,
propagandistov, politikov, rasistických i sionistických, rôzne vlastné
záujmy v rozsievaní semien nenávisti a vojny. V tomto svetle sa zničenie
veľkej časti európskeho Židovstva stáva dvojnásobne tragickým, pretože
hľadanie historickej pravdy a presnosti sa stáva nepreniknuteľným a
úprimný výskumník sa stráca v hmle partizánskej propagandy. Systém,
ktorý stavia Nemca proti Židovi, Žida proti Nemcovi, černocha proti
bielemu a bieleho proti černochovi, vyústi v také či onaké zverstvá, či
už v "mieri" alebo počas vojny. Systém, ktorý umožňuje kumulovanie moci
v rukách centrálnych bankových systémov, systém, ktorý umiestňuje záujmy
nad ľudský život poskytne rámec pre Hirošimy, Buchenwaldy a Drážďany. "Ľudská
neľudskosť voči človeku bude pokračovať".
Diela Paula Rassiniera nie sú pre precitlivených liberálov alebo
dogmatických konzervatívcov. Tieto diela nie sú príjemným alebo ľahkým
čítaním. Potenciálny čitateľ by si mal byť vedomý faktu, že Rassinier
nebol profesionálnym historikom a 100 %-ná štatistická presnosť nemôže
byť garantovaná.
Na druhej strane, dielo Paula Rassiniera, ak by bolo publikované v
anglickej verzii, bude najdôležitejšou knihou svojho druhu prinajmenšom
v tejto dekáde, a knihou najkontroverznejšou.
