Holokaust bol vraћdou љiestich miliónov Ћidov, vrátane dvoch miliónov detí. Popretie holokaustu je druhou vraћdou tých istých љiestich miliónov. Najprv boli vyhasené ich ћivoty, potom ich smrť. Osoba, ktorá popiera holokaust, sa sama stáva časťou zločinu holokaustu.
V tejto kontroverzii sa často prehliada kritická otázka: Čo vlastne predstavuje "popretie holokaustu?"Љesť miliónov?
Mal by byť niekto povaћovaný za "popierača holokaustu", pretoћe
neverí - na čom Matas a iní trvajú - ћe љesť miliónov Ћidov bolo
počas 2. svetovej vojny zavraћdených? Toto číslo bolo citované
Medzinárodným vojenským tribunálom v Norimbergu počas rokov 1945
- 1946. Uvádza sa: "politika, presadzovaná (nemeckou vládou)
vyústila v zavraћdenie љiestich miliónov Ћidov, z ktorých 4
milióny boli zavraћdené vo vyhladzovacích zariadeniach" (2) Ale
ak je tomu tak, potom by niektorí z najprominentnejљích
historikov holokaustu mohli byť povaћovaní za "popieračov".
Profesor Raul Hilberg, autor љtandardnej práce "Destruction of
the European Jews" (Skaza európskych Ћidov), neakceptuje, ћe
zomrelo 6 miliónov Ћidov. Ako celkový počet mŕtvych (zo vљetkých
príčin) uvádza 5.1 milióna. Gerald Reitlinger, autor práce "The
Final Solution" (Konečné Rieљenie), podobne neakceptuje 6
miliónov. Tento autor odhaduje počet ћidovských mŕtvych na cca
4.6 miliónov, ale pripustil, ћe ide o odhad, kvôli nedostatku
dôveryhodných informácií.
Ľudské mydlo?
Je niekto "popieračom holokaustu", ak hovorí, ћe nacisti
nepouћívali tuk zo Ћidov na výrobu mydla? Po preskúmaní vљetkých
dôkazov (vrátane skutočného kusu mydla, poskytnutého Sovietmi),
Norimberský tribunál vo svojom rozsudku vyhlásil, ћe "v
niektorých prípadoch existovali pokusy vyuћiť tuk z tiel obetí v
komerčnej výrobe mydla." (3) V roku 1990 vљak izraelská
oficiálna agentúra pre pamiatku holokaustu Yad Vashem "prepísala
históriu" pripustiac, ћe tvrdenie o výrobe mydla nebolo
pravdivé. "Historici doљli k záveru, ћe mydlo nebolo vyrábané z
ľudského tuku. Keď také mnoћstvo ľudí popiera, ћe sa holokaust
skutočne odohral, prečo im dať niečo, čo môћu pouћiť proti
pravde?" povedal úradník Yad Vashem Shmuel Krakowski. (4)
Konferencia vo Wannsee?
Je niekto "popieračom holokaustu", ak neakceptuje tvrdenie, ћe
konferencia nemeckých úradníkov vo Wansnsee v januári 1942 bola
uskutočnená s cieľom zorganizovať alebo koordinovať program
systematického masového vraћdenia európskych Ћidov? Ak je tomu
tak, potom sa izraelský historik Yehuda Bauer musí mýliť - a je
teda "popieračom holokaustu" - pretoћe nedávno vyhlásil:
"Verejnosť stále dookola opakuje hlúpe tvrdenie, ћe vo Wannsee
sa začalo s vyhladzovaním Ћidov." Podľa Bauerovho názoru Wannsee
bolo stretnutím, no ťaћko "konferenciou" a "len málo z toho, čo
tam bolo povedané, bolo detailne vykonané." (5)
Politika vyhladzovania?
Je niekto "popieračom holokaustu", ak hovorí, ћe neexistoval
ћiaden Hitlerov rozkaz na vyhladenie európskych Ћidov? V istej
dobe by bolo odpoveďou "áno". Historik holokaustu Raul Hilberg
napríklad napísal vo vydaní svojej knihy z roku 1961 (Skaza
európskych Ћidov), ћe existovali dva Hitlerove rozkazy na
zničenie európskych Ћidov: prvý, vydaný na jar 1941, a druhý
krátko potom. Ale Hilberg odstránil zmienku o akomkoľvek takomto
rozkaze z revidovanej, trojzväzkovej edície svojej knihy,
vydanej v roku 1985. (6) Ako poznamenal historik holokaustu
Christopher Browning: (7)
V novom vydaní boli vљetky odkazy na Hitlerovo rozhodnutie alebo rozkaz pre "Konečné rieљenie" systematicky vymazané. Pochovaná na konci jedinej poznámky pod čiarou stojí osamotený odkaz: "Chronológia a podmienky poukazujú na Hitlerovo rozhodnutie pred koncom leta." V novej edícii neboli učinené ћiadne rozhodnutia a neboli vydané ћiadne rozkazy.
Nedostatok pádnych dôkazov pre Hitlerov rozkaz o vyhladení prispel ku kontroverzii, ktorá rozdeľuje historikov holokaustu na "intencionalistov" a "funkcionalistov". Prvá skupina tvrdí, ћe existovala premyslená politika vyhladzovania, nariadená Hitlerom, kým druhá skupina sa pridrћiava názoru, ћe nemecká vojnová politika "konečného rieљenia" sa vyvinula na niћљích stupňoch ako odpoveď na prísluљné podmienky. Ale kritickým bodom v tomto prípade je: napriek získaniu doslova ton nemeckých dokumentov po vojne, nik nemôћe ukázať na dokumentárnu evidenciu vojnového rozkazu o vyhladzovaní, plánu či programu. Toto tvrdenie pripustil profesor Hilberg počas svojho svedectva v procese s nemecko-kanadským vydavateľom Ernstom Zündelom v roku 1985. (8)
Osvienčim
Čo vlastne predstavuje "popretie holokaustu"? Tvrdenie, ћe
väčљina osvienčimských väzňov zomrela na choroby a nie kvôli
systematickému vyhladzovaniu v plynových komorách by iste bolo
"popretím". Ale moћno nie. Ћidovský historik Arno J. Mayer,
profesor princetonskej univerzity, napísal vo svojej љtúdii z
roku 1988 "Why Did the Heavens Not Darken?: The "Final Solution"
in History" (Prečo nestmavli nebesá?: "Konečné rieљenie" v
histórii): ... From 1942 do roku 1945, určite v Osvienčime, ale
pravdepodobne vљade, viac Ћidov zomrelo z takzvaných
"prirodzených" príčin neћ z príčin "neprirodzených"." (9)
Dokonca i odhady počtov ľudí, ktorí zomreli v Osvienčime -
údajne hlavnom vyhladzovacom centre - nie sú viac jasne určené.
Na povojnovom Norimberskom tribunáli Spojenci obvinili Nemcov z
vyhladenie љtyroch miliónov ľudí v Osvienčime (10). Do roku 1990
uvádzala tabuľa na pamätníku v Osvienčime: "Љtyri milióny ľudí
tu v rokoch 1940 aћ 1945 trpelo a zomrelo rukami nacistických
vrahov". (11). Počas svojej návљtevy tábora v roku 1979 pápeћ
Ján Pavol II stál pred týmto pamätníkom a poћehnal љtyrom
miliónom obetí. Je "popretím holokaustu" spochybnenie týchto
љtyroch miliónov? Dnes nie. V júli 1990 poľské љtátne múzeum v
Osvienčime, spolu s izraelským centrom holokaustu Yad Vashem
usúdili, ћe počet 4 milióny je hrubým nadhodnotením, a odkazy na
tento počet boli následne z osvienčimského pamätníka odstránené.
Izraelskí a poľskí úradníci oznámili hypotetický revidovaný
počet cca 1.1 milióna mŕtvych v Osvienčime (12). V roku 1993
francúzsky výskumník holokaustu Jean-Claude Pressac vo veľmi
diskutovanej knihe o Osvienčime odhadol, ћe celkovo v tábore
počas vojny zomrelo cca 775 tisíc ľudí. (13) Profesor Mayer
uznáva, ћe otázka, koľko ľudí skutočne zomrelo v Osvienčime,
ostáva otvorená. Vo svojej spomínanej knihe "Why Did the Heavens
Not Darken?" napísal (s. 366):
... Mnoho otázok ostáva otvorených... Koľko tiel bolo v Osvienčime spálených? Koľko ľudí tam zomrelo? Aká bol národný, náboћenský a etnický rozklad v tomto spoločenstve obetí? Koľko z nich bolo odsúdených na smrť "prirodzenou" smrťou a koľko z nich bolo zámerne zavraћdených? A aký bol podiel Ћidov medzi chladnokrvne zavraћdenými, medzi tými splynovanými? Na tieto otázky nemáme v tejto dobe odpovede.
Plynové komory
Čo tak popieranie existencie vyhladzovacích "plynových komôr"?
Taktieћ tu Mayer podáva prekvapivé tvrdenie (na strane 362
svojej knihy): "Zdroje pre љtúdium plynových komôr sú zriedkavé
a nedôveryhodné." Aj keď Mayer verí, ћe takéto komory v
Osvienčime existovali, poukazuje na to, ћe
väčљina z toho, čo je známe, je zaloћené na vyhláseniach nacistických úradníkov a katov na povojnových tribunáloch a na spomienkach preћijúcich a svedkov. Toto svedectvo musí byť starostlivo skúmané, pretoћe môћe byť ovplyvnené zloћitými subjektívnymi faktormi.
Hössovo svedectvo
Tohoto jedným príkladom by mohlo byť svedectvo Rudolfa Hössa,
dôstojníka SS, ktorý slúћil ako veliteľ v Osvienčime. Vo svojom
rozsudku Norimberský vojnový tribunál citoval dlhú časť zo
svojho svedectva na podporu svojich nálezov vyhladzovania. (14)
Dnes je dobre známe, ћe Hössovo kritické svedectvo, ako aj jeho
tzv. "priznanie" (ktoré bolo taktieћ citované Norimberským
tribunálom), nie sú len faloљné, ale boli získané bitím bývalého
veliteľa skoro na smrť. (15). Hössova ћena a deti boli taktieћ
zastraљované smrťou a deportáciou na Sibír. Vo svojom vyhlásení
- ktoré by dnes nebolo prijateľné v ћiadnej americkej súdnej
sieni - Höss vypovedal o existencii vyhladzovacieho tábora,
nazvaného "Wolzek". V skutočnosti ћiaden takýto tábor
neexistoval. Ďalej tvrdil, ћe počas doby, keď pôsobil ako
veliteľ Osvienčimu, 2.5 milióna ľudí bolo vyhladených, a ďalљích
500 tisíc zomrelo na choroby. (16) Dnes ћiaden uznávaný historik
neuznáva tieto počty. Höss si zrejme ћelal povedať hocičo,
podpísať a urobiť čokoľvek, aby zastavil mučenie, a aby sa
pokúsil zachrániť seba i svoju rodinu.
Súdnoznalecké skúmania
Vo svojej knihe z roku 1988 profesor Mayer poћaduje "vykopávky
na miestach vraћdenia a v ich bezprostrednom okolí" na lepљie
poznanie o plynových komorách. V skutočnosti sa takéto skúmania
uskutočili.
Prvé skúmanie sa uskutočnilo v roku 1988 americkým konzultantom
pre popravčie zariadenia, Fredom A. Leuchterom, Jr. Tento
vykonal súdnoznalecké skúmanie priamo na mieste údajných
plynových komôr. Po starostlivom skúmaní údajných vraћedných
zariadení Leuchter usúdil, ћe tieto miesta neboli pouћívané - a
nemohli byť pouћívané - ako vraћedné plynové komory. Ba čo viac,
analýza vzoriek, zozbieraných Leuchterom zo stien a podláh
údajných plynových komôr nepreukázala ћiadne, resp. len
minimálne stopy kyanidu, aktívnej zloћky Zyklonu B, pesticídu,
údajne pouћívaného na vraћdenie Ћidov v Osvienčime. (17)
Tajné súdnoznalecké skúmanie (a následná správa) z poverenia
osvienčimského љtátneho múzea, vykonaného Inљtitútom pre
súdnoznalecký výskum v Krakowe potvrdilo Leuchterove nálezy, ћe
na miestach údajných plynových komôr sa dali nájsť minimálne
alebo ћiadne stopy kyanidu. (18) Význam týchto zistení je
evidentný, keď sa výsledky súdnoznaleckých skúmaní údajných
vraћedných plynových komôr porovnali s výsledkami skúmania
osvienčimských dezinfekčných zariadení, kde sa Zyklon B pouћíval
na dezinfekciu matracov a љiat. Kým na miestach údajných
plynových komôr sa dali nájsť len minimálne alebo ћiadne stopy
kyanidu, na stenách a podlahe táborových dezinfekčných komôr sa
naљli masívne stopy kyanidu.
Ďalљiu súdnoznaleckú љtúdiu vykonal nemecký chemik Germar
Rudolf. Na základe svojho skúmania na mieste tábora a analýzy
vzoriek, certifikovaný chemik a kandidát na doktora zhrnul: "Z
chemicko-technických dôvodov sa údajné masové plynovania
kyselinou kyanovodíkovou v plynových komorách nemohli
uskutočniť...Údajné zariadenia pre masové vraћdenie v Osvienčime
a Birkenau neboli pre tento zámer vhodné..." (19)
Nakoniec existuje љtúdia rakúskeho strojného inћiniera Waltera
Lüftla, uznávaného experta v početných súdnych prípadoch, a
bývalého prezidenta rakúskej profesionálnej asociácie strojných
inћinierov. Vo svojej správe v roku 1992 nazval údajné masové
vyhladzovanie Ћidov v plynových komorách "technicky nemoћným".
(20)
Zdiskreditovaná
perspektíva
Čo teda predstavuje "popretie holokaustu"? Tí, ktorí obhajujú
kriminálne postihy "popieračov holokaustu" zrejme stále ћijú v
svete z roku 1946, kedy Spojenci na Norimberskom tribunáli
predniesli svoj verdikt. Ale nálezy Tribunálu nemôћu byť viac
pokladané za platné. Pretoћe spočívali na tak nedôveryhodných
dôkazoch ako je Hössovo svedectvo, niektoré z jeho
najkritickejљích nálezov sú dnes zdiskreditované. Kvôli svojim
vlastným zámerom sa mocné záujmové skupiny zúfalo snaћia udrћať
podstatnú diskusiu o holokauste ako tabu. Jedným zo spôsobov,
ako tak učiniť, je zámerne označovať revizionistických učencov
ako "popieračov". Ale pravda nemôћe byť potláčaná naveky.
Existuje veľmi reálna a rastúca kontroverzia týkajúca sa toho,
čo sa skutočne prihodilo európskym Ћidom počas 2. svetovej
vojny. Nech je táto otázka zodpovedaná rovnako ako vљetky veľké
historické kontroverzie: prostredníctvom slobodného výskumu a
otvorenej diskusie v naљich magazínoch, novinách a љkolských
triedach.
Poznámky